3. decembra 2016

Svetlo môjho života │Lolita

Ľúbili sme sa predčasnou láskou, poznačenou prudkosťou, ktorá tak často ničí životy dospelých.

Po prečítaní Lolity som si nemohla pomôcť a musela som sa pozrieť na hodnotenia ostatných, kde som videla päť hviezdičiek, štyri hviezdičky a samú chválu. Hovorila som si: ‚Ako je možné, že táto kniha získala také hodnotenia a toľkých fanúšikov?‘ Veď je to choré, choré, choré! A potom som aj ja videla Tatianinu recenziu a povedala som si, že namiesto toho, aby som túto knihu skonzumovala podobne ako nejakú popkultúrnu jednohubku, mohla by som sa nad ňou zamyslieť a prejsť si svoje poznámky, ktoré som si k nej napísala.

Dielo Vladimira Nabokova bolo na roky, v ktorých vyšlo, pomerne vulgárne. Nechápte ma zle, aj na dnešné roky je to veľký kúsok na prehltnutie, no viem pochopiť názory vtedajších vydavateľov, ktorí si neboli vydaním Lolity istí. Nebudem sa snažiť svoje hodnotenie nafukovať a určite si netrúfam povedať, že Lolita vám niečo dá, že vás ovplyvní alebo vám ponúkne neskutočný čitateľský zážitok. Ďakujem sama sebe, že som Lolitu prečítala teraz, keď mám 19 a viem pochopiť hĺbku témy, ktorú nám tu Nabokov predostrel a že namiesto toho, aby som prstom poukazovala na časti, ktoré sa mi až tak veľmi nepáčili, budem pozdvihovať tie, ktoré boli silné a robia Lolitu Lolitou.

Nielen Nabokov nás počas svojej knihy svojimi slovami zavádzal, no zavádza aj človek, ktorý napísal k tejto knihe anotáciu, pretože Nabokov určite nechcel, aby bola jeho hlavná postava nazývaná romantickou. Lolita nie je príbeh o láske a ako autor by som určite nikdy nechcel, aby ste si to mysleli.

Napriek tomu, že sa nestotožňujem s témou a príde mi chorá, musím povedať, že v istom slova zmysle obdivujem Nabokova za to, že napísal takú komplexnú postavu akou je Humbert Humbert. Nebránil sa tomu, aby rozpísal tému, na ktorú by si ostatní netrúfli ani pomyslieť a že dovolil čitateľom nazrieť do psychiky pedofila a do jeho chorého sveta. Milujem knihy, kde mám možnosť nazrieť takto do hlavy hlavnej postavy. Po prečítaní diela ako je Lolita mám chuť zanevrieť na všetky YA alebo iné knihy, ktoré som kedy čítala, pretože oproti tomuto mi naozaj nič nedali.

Napriek tomu, že je Lolita na prvý pohľad kontroverzná (nasvedčuje tomu téma, ktorá bola toľko krát premieľaná), Nabokov nič nepreháňa a dávkuje svoje myšlienky tak, aby svojho čitateľa od knihy neodradil. Jeho rozprávanie je často cynické, ale v jeho slovách cítite úprimnosť. Vie narábať s dynamikou príbehu – mení scény tak aby nás držal v napätí počas celého čítania. Nabokov rozprával o pedofílii a o vzťahu medzi mužom v stredných rokoch a dvanásťročným dievčatkom a ako sám povedal, nepísal Lolitu s úmyslom, aby ju niekto nazval didaktickým dielom.

Kniha má dve časti, no prvá sa mi nepopierateľne páčila viac. Mala svižné tempo, čítala sa ľahko a nemala množstvo nudných častí, no chápem, že tie boli pre príbeh potrebné. Humbert ako hlavná postava a „autor“ tejto knihy má sklon k hraniu sa so slovami do takej miery, aby presvedčil čitateľa, že ho má ľutovať a viniť Lolitu. Malá Lola však v jednej časti knihy k Humbertovi vzhliadala s detskou naivitou a v druhej časti sme ju mohli vidieť s pokazeným detstvom a so špinavou škvrnou, ktorá sa nebude dať nikdy zotrieť.

Keď si odmyslíme tému knihy a vek postáv, ktorých sa príbeh týka, musím povedať, že sa mi páčilo s akou intenzitou boli opisované pocity k Lolite. Tiež sa mi páčili opisy samotnej Lolity - v hlave sa mi vytvoril prívlastok „jedna z najkrajších ženských postáv literatúry“. 


Lolita (Vladimir Nabokov), 2011 Penguin, 361 strán,  brožovaná väzba

2 komentáre :

  1. Díky za pěknou recenzi! Mně se Lolita líbila opravdu moc, přestože je to kontroverzní příběh. Dostala jsem chuť si ji po letech znovu přečíst! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Lolita je fakt skvelá. Už sa teším na ďalšiu klasiku, ktorú budem čítať :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top