19. februára 2015

Miniaturista | Dávaj si pozor na to, kto sleduje tvoj život...


Domy sa črtajú nad vodou blatovej farby ako zvláštny úkaz. Kochajú sa vo vlastnom symetrickom odraze na vode, sú majestátne a nádherné ako šperky vsadené do stredu pyšného mesta. Nad ich strechami sa príroda usiluje nič nepokaziť, ale oblaky šafranovej a marhuľovej farby odrážajú iba rozmazaný obraz pokladov slávnej republiky.


Miniaturista je určite kniha, ktorá urobila veľký dojem úžasnou obálkou, ktorá vyzerá naživo veľmi pekne. A určite zaujme aj názov, pretože práve ten upútal moju pozornosť a ako som sa nemýlila, aj anotácia znie príťažlivo. Ide o historický román, v ktorom sa hovorí o mladučkej Nelle Oortmanovej, ktorej manžel jej venoval , ako svadobný dar, dokonalú miniatúru ich domu v Amsterdame. Nella sa cíti opustená, pretože manžel jej nevenuje pozornosť, akú by si želala a navyše musí žiť v dome s jeho nepríjemnou sestrou, sluhom a slúžkou, vďaka ktorým sa ani nemôže starať o domácnosť ako všetky ostatné ženy. Dlhé dni jej spríjemňuje vitrínka s miniatúrou ich domu. Nella sa rozhodne, že ju zariadi. Vyhľadá si v zozname remeselníkov kontakt na záhadného miniaturistu, ktorému hneď pošle objednávku na niekoľko drobností. Mladá a nevinná Nella si však neuvedomí, že vďaka jednoduchému listu sa rozohrá hra, o ktorej nemala potuchy.

Zaujímavosťou je, že vitrínka naozaj existuje a tie patrila rovnomennej Nelle Oortmanovej z Amsterdámu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v slávnom Rijksmuseu.
„Poznáš množstvo ľudí Johannes. Obdivujú ťa.“
Usmieva sa. „Myslíš, že by sa so mnou rozprávali, keby som nebol bohatý?“
Keď sa dlho pohybujete medzi všetkými tými young adultkami z amerického prostredia, takáto zmena vám určite prospeje. Vďaka toľkým knihám už hádam ani nemusím snívať nad výletom do Ameriky – poznám ju natoľko, že by ma asi nič neprekvapilo (fakt tam chcem ísť). Autorka má neskutočný talent na opisy, v ktorých jednoduchosti som našla fakt krásu. Holandsko je naozaj úžasná krajina a vďaka Burtonovej mám myseľ plnú úžasných vôni, chutí a farieb. Vedela sa taktiež pekne pohrať s emóciami čitateľa  - vedela vyvolať ľútosť, smútok a sympatie. Škoda, že väčšina emócii je negatívnych, aj prostredie knihy je také pochmúrnejšie.
„Madam, čo je v tých balíčkoch?“
„Nič. Figúrky, čo som objednala do vitríny.“
Pokiaľ ide o knihy, milujem informácie a milujem, keď je ich veľa. Na začiatku tejto knihy sa mi páčilo, že
autorka nemá potrebu deliť sa so mnou o jej poznatky. Autorka sa s čitateľmi zahráva a keď im už poskytne nejaké informácie, vyvolajú len väčšiu zvedavosť. Po chvíli som si uvedomila, že neviem, či to bola dobrá myšlienka. Nápad s miniaturistom sa mi veľmi páčil, dokonca aj s vitrínkou a tým: „Drobné výtvory do detailov kopírujú skutočný život rodiny – až desivo verne.“ Myslela som si, že sa stretnem s niečím, čo u bude možno na pokraji nejakého slabšieho hororu. Práve táto veta z anotácie rozdúchala moju zvedavosť. Škoda je, podľa môjho názoru, že autorka nápad nevyužila do takej miery, do akej mohla. Ocitla som sa na konci knihy a v mysli som mala množstvo otázok, na ktoré som nedostala odpoveď. Kniha riešila životy obyvateľov domu, ktoré boli zaujímavé, no miniatúra domu jej tvorila len akýsi tieň. Možno to takto malo byť a to bol zámer autorky. Koniec knihy ma však dosť prekvapil. V pozitívnom slova zmysle.


Nie všetci si môžu dovoliť písať horory. Nie všetci majú na sci-fi a tiež nie všetci môžu písať historické romány. Autorkin štýl je skvelý a nútil ma do čítania, držal ma na okraji zvedavosti. Niektoré vety a frázy sa mi však zdali na to obdobie až príliš naše – príliš moderné. Nella mala tiež zmýšľanie podobné dnešným ženám a fakt si neviem predstaviť, či by bola schopná povedať niektoré veci, ktoré povedala, v tom období. Ale to je len malý detail, ktorý väčšinou času ostal nepovšimnutý. Viac sa mi páčilo, že autorka rozoberala kopu tém - cestovanie do exotických krajín, rasovú neznášanlivosť, obchody a celkovú ekonomickú a politickú  situáciu krajiny a to, ako sa obchoduje na trhu.

Celkovo na mňa kniha pôsobí zvláštnym a možno aj záhadným dojmom. Musím si to ešte celé nechať uležať v hlave.
„Je chladno, madam,“ volá ju. „Poďte dnu!“
Ale Nella len stojí a pozerá do diaľky na dlhý zamrznutý kanál. Línia rozpusteného ľadu sa teraz tiahne po jeho okrajoch. 
- V recenzii boli použité ukážky z knihy.
- Navštívte: autorkina stránka  | autorkin twitter
- Poprosím Vás, aby ste nekopírovali moje recenzie a fotky!

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top