2. januára 2015

Obvinenie │Skutočný príbeh človeka, ktorý padol na dno...




Basa vyžaduje božskú trpezlivosť, veci sa tu hýbu vlastným  tempom a majú vlastnú logiku. Začínam opäť kráčať. Modlím sa, aby som nestratil poslednú nádej, že sa v tieto dni niečo stane.

Dosť dlho som premýšľala nad tým, ako by mala vyzerať recenzia na túto knihu. Nikto totiž nemôže kritizovať skutočný príbeh. Bolo tam málo akcie, veľa romantiky, málo informácií... čo je to za hlúposť?

Dospela som k záveru, že svet, a hlavne kníhkupectvá potrebujú viac skutočných príbehov, viac toho, čo vám rozlepí oči a stiahne ružové okuliare a čo vám povie: „Hej, nesťažuj sa na to, ako žiješ. Tam vonku je totiž niekto, kto je v horšej situácií ako ty.“
Na svete je toľko nespravodlivosti a toľko zla, že by som si na to mala zvyknúť, ale vždy ma proste čítanie takýchto kníh prekvapí. Počas čítania tejto knihy som sa viac krát cítila tak, ako keby na mňa niekto vylial studenú vodu.

Je  mi nepríjemné, že porovnáva kláštor a väzenie, ale vzápätí si uznávam, že má pravdu. Ešte nikdy som tak intenzívne neprecítil vlastnú existenciu. Nič nevlastním, som zbavený bežných denných starostí. Štyri steny mi vytvorili monotónny priestor pre pohyb. Nerozptyľujem sa obrovským kvantom možností, ktoré ponúka bežný život. 

Kniha Obvinenie hovorí o mužovi menom Vladimír Otčenáš (fiktívne meno), ktorého môžeme vidieť, ako celkom obyčajného človeka zo Slovenska. Až do toho dňa, kedy sa preňho všetko zmenilo, si myslel, že si žije dobrým životom. Má ženu a dve deti (dievčatká), ktoré miluje, má dobrú prácu a žije v dome, ktorý si postavil. Táto situácia sa zmení, keď naňho manželka podá trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie ich maloletých dcér. Komu uveria? Manželke, krehkému ženskému stvoreniu, ktoré tvrdí, že manžel ju týral alebo manželovi, podozrivému zo zločinu zneužívania, proti ktorému stoji manželka, psychologičky a množstvo predsudkov?


Obvinenie je príbeh písaný denníkovou formou a myslím, že subjektívny pohľad dodáva knihe akýsi skutočnejší pohľad na vec, ak ma chápete správne. Keď som začala čítať, dej ma vtiahol priamo do niečoho, čo sa deje každý deň a ostatní o tom nemajú páru. Znechutilo ma to, povedzme si pravdu. Všetky praktiky na Slovensku a vlastne celý systém, ktorý tu je mi pripadá niekedy nehumánny a zastaraný. Áno, máte právo na svoj názor. Áno, máte právo si zaobstarať advokáta. Ale tam, priamo v centre diania, vám to aj tak pripadá tak, že sú to len prázdne slová, ktoré vás majú nejakým spôsobom upokojiť. Aj tak sa k obvineným správajú ako k odpadu. Zatknú vás, dajú vás do väzby a označia za kriminálnika, vraha alebo násilníka a už sa to s vami nesie - určuje to pohľad, akým sa na vás budú ľudia pozerať.

Celý štát sa mi zrazu zdá ako spleť amatérskych postupov. Väčšine ľudí stačí prísť ráno do práce. Dajú si dole kabát, uvaria kávu, pokecajú s kolegami trochu o súkromí, trochu o spoločenskej situácií, a potom to nejako spolu prečkajú, kým skončí pracovná doba. To, čo sa udeje počas čakania, ide akoby mimo nich.
Presne to sa stalo obvinenému. Od začiatku ho proste obmedzovali a neposkytli mu priestor na väčšiu obranu. Ja toho o práve a podobných veciach veľa neviem, ale dokázala som si uvedomiť, že toto bol zrejme veľmi náročný prípad. Obraz týranej ženy a zneužívaných deti nie je nikomu po chuti a to zrejme vyvolalo aj bez viacerých dôkazov predsudky a zasialo to počiatočné semienka pochybnosti, veď ako môže mať muž pravdu? (Dokonale mi to pripomenulo to, čo sa riešilo v knihe Stratené dievča). Manipulovanie s detskou psychikou a výpoveďami tých, čo sú zahrnutí v tomto prípade... prosím vás, ak takto naozaj funguje justičný systém na Slovensku, tak je to na výsmech.

Napadla mi taká myšlienka, že by bolo celkom zaujímavé, keby sa niekto rozhodol poriadne zdokumentovať to, ako to tu vyzerá. Ako to vyzerá v našich väzeniach, pohľady na vinných a nevinných, aspoň niečo naozaj pravdivé okrem toho, že máme panensky čistú vodu, v ktorej sa kúpu vydry a bobríky, niekde v lese v strede Slovenska, a neskôr sa tá voda fľašuje a je označená ako Rajec. Verte mi, že vás celý štát znechutí. No na druhej strane si obľúbite hlavnú postavu, ktorá musela byť veľmi silná, aby toto všetko zvládla. Po prečítaní som mala zimomriavky.

Dnes má Andrejka meniny. Neprejde deň, aby som nemyslel na dcéry. Spomienky mi drtia krehko vybudovaný systém prežitia tu a teraz.


- V recenzii sú použité ukážky z knihy.

2 komentáre :

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top