7. decembra 2014

Fight Club │ You have to fight...





“You are not special. You're not a beautiful and unique snowflake. You're the same decaying organic matter as everything else. We're all part of the same compost heap. We're all singing, all dancing crap of the world.”

Keď som túto knihu dočítala, mala som pocit, že keď ju autor písal, asi v niečom „išiel“. A potom som chvíľu premýšľala, ako nad každou dočítanou knihou a vtedy mi prišlo na um, čo sa mi na nej tak veľmi páčilo. Možno práve to, že začínala celkom normálne - opisovala život „skoro“ obyčajného úradníka. To bola prvá časť knihy. Veľmi krátka. Potom prišla tá druhá časť, kde som si namáhala šedú mozgovú kôru, aby vyprodukovala niečo, čo by mi dalo odpovede. A tá druhá časť bola na čítanie namáhavejšia, no nemyslím to tak, že to bolo namáhavé preto, lebo som to čítala v angličtine. Bolo to namáhavé a únavné kvôli dianiu a kvôli tomu, že v tejto knihe nastal hádam najväčší a najneočakávanejší plot twist. Ale všetko pekne po poriadku.

Ako som už teda spomínala, knihou nás sprevádza úradník. Možno ma trochu iritovalo, že som sa nedozvedela jeho meno. Autor nedal hlavnej postave meno! Nevadí, poďme ďalej. Náš bezmenný rozprávač trpí nespavosťou a chodí na stretnutia podporných skupín, kde sú pacienti s ťažkými chorobami a tak predstiera, že aj on je ťažko chorý. V knihe sa objavia ďalšie dve dôležité postavy - Marla, ktorá tiež chodí do podporných skupín a tiež predstiera chorobu. A záhadný Tyler Durden, ktorý s bezmennou hlavou postavou založí Klub bitkárov (orig. Fight Club), kde sa schádza každý večer niekoľko mužov, ktorí sa bijú dokým musia. Sú to muži podobní hlavnej postave - tí, ktorí sú unavení zo života, zo sveta, zo svojej práce a zo spoločnosti.  Vybíjali si tam všetok hnev a frustráciu. Všetko sa zvrtne, keď sa „milý“ priateľ hlavnej postavy rozhodne celý svet zmeniť pomocou svojich klubov. Nezaujalo vás to a zdá sa vám tento námet divný? Aj mne sa zdal.
“We've all been raised on television to believe that one day we'd all be millionaires, and movie gods, and rock stars. But we won't. And we're slowly learning that fact. And we're very, very pissed off.”

Autor ma vhodil hneď na začiatku do deja a ja som nechápala, čo sa deje. A to je môj problém. Vždy chcem vedieť všetko hneď na začiatku a tak som mala veľa otázok, pretože okolnosti a informácie sa odhaľovali postupne. Kniha sa môže niekomu zdať príliš... ja neviem... drsná? Príliš bitiek, príliš krvi a veľa nechutných opisov. Preto knihu neodporúčam mladším ročníkom, bola by na nich možno príliš pochmúrna.

Možno na vás padne počas čítania zlá nálada. Možno si uvedomíte, že postavy v knihe ľutujete. Chuck vytvoril naozaj jedinečné prostredie s množstvom emócií. Jasné, že keď niekomu jednu vpálite do brucha, tak si poplače. Skôr som mala na mysli iný druh emócií. Hlavná bezmenná postava ukazovala nenávisť voči svetu, v ktorom žila. Na druhej strane sa ukázal aj kontrast, pretože bezmenná postava našla akési... uspokojenie a pokoj počas bitiek v Klube bitkárov.
“I wanted to destroy everything beautiful I'd never have.”

 Tiež sa mi veľmi páčilo to, ako autor knihu napísal. Jeho štýl je perfektný a zmýšľanie hlavnej postavy bolo zaujímavé na čítanie. Ponorila som sa do jeho myšlienok a naozaj mi svet z jeho pohľadu pripadal odlišný, náročný a veľmi sivý. Možno Chuckovo písanie nie je geniálne, ale originálne určite je. Bolo to pre mňa náročné čítanie a na to, že kniha má 218 strán, vôbec sa nečítala rýchlo. Myslím, že si niekedy určite prečítam aj preklad. Som zvedavá, ako sa s knihou vysporiadali prekladatelia. Neviem to posúdiť takto, ale asi prekladom stratila viac, ako iné knihy.
“If you don't know what you want," the doorman said, "you end up with a lot you don't.”

Myslím, že najviac na tej knihe oceňujem to, že Chuck sa nesnažil, aby to všetko znelo tak lacne. Nechal svoju postavu trpieť a snažil sa nám ukázať život z tej druhej strany. Nie všetko je vždy ružové a šťastné. Nie všetci ľudia chcú plávať - proste len šliapu vodu, čo v preklade znamená, že nežijú - len prežívajú. Keď sa vrátime späť k námetu a téme Klubu bitkárov, fakt to znie divne a nereálne. Stretla som sa s názormi, že Chuck podporuje fyzické násilie a sebapoškodzovanie, čo je podľa môjho názoru už trochu prehnané. Proste len písal o odlišných veciach a tým sa odlíšil od rady autorov, ktorí si na to netrúfli.


- v recenzii boli použité ukážky z knihy
- navštívte: autorov web / autorov twitter / autorova fb stránka /

3 komentáre :

  1. Palahniuk je veru svojský a áno aj v iných knihách svoje postavy trápi všelijakými brutalitami a nie, neznamená to, že sa máme podľa toho správať. Aspoň dúfam. :) A aspoň pochopíme tých, čo sa tak správajú.

    Ja sa však čudujem, že niekto knihu (slovensky vyšla 2011, česky 2005) číta skôr ako už kultový film od Davida Finchera (1999). Asi som iná generácia, trafil ma najskôr film, takže len ticho závidím, že ja si knihu prečítam ako druhú. Už rok čaká na svoju šancu, film medzitým vyprcháva. :D

    “We've all been raised on television to believe that one day we'd all be millionaires, and movie gods, and rock stars. But we won't. And we're slowly learning that fact. And we're very, very pissed off.” - jeden z najobľúbenejších citátov. Má ho v texte piesne napr. česká kapela Esazlesa., ktorá cituje dlhší text z Klubu bitkárov. v songu Prumerný deti historie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Klip k piesni: https://www.youtube.com/watch?v=8CKHHBAvLsg.

      Odstrániť
    2. Som rada, že som si mohla túto knihu prečítať. Najprv som naozaj nechápala, ako je možné, že si získala toľkých fanúšikov, pretože povedzme si úprimne, že veľa častí bolo nechutných... no potom... keď som sa nad tým poriadne zamyslela, uvedomila som si, čo chcel Chuck svojou knihou povedať :) Tá pieseň ma dostala a klip je skvelý, ďakujem :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top