22. novembra 2014

Marťan │ "Nikdy predtým som si neuvedomil, aký je Mars tichý..."



Obrazovka sčernela skôr, ako som sa dostal z prechodovej komory. Ukazuje sa, že LCD je displej z tekutých kryštálov. Tipujem, že buď zamrzli, alebo sa vyparili. Možno napíšem na internet zákaznícke hodnotenie.
„Tento produkt som v dobrej viere vyniesol na povrch Marsu. Pokazil sa. 0/10“
Táto kniha je ako taký Kódex prežitia na Marse podľa Marka Watneyho a. k. a. Marťana. Premýšľala som, že ak sa niekedy objavím na Marse, či už čistou náhodou alebo to bude plánovaná cesta, tak si určite nezabudnem do vaku k tyčinkám Mars pribaliť aj túto knihu. Dúfam, že hmotnosť nebude limitovaná, chcela by som si totiž pribaliť aj iné veci, ktoré by mi pomohli prežiť, keďže môj inteligenčný kvocient nie je taký vysoký ako ten Markov.

Zatiaľ som za svoj krátky život prečítala len málo sci-fi kníh (aj keď kniha je zaradená žánrovo aj inam). Myslím, že ma vždy desila tá technická stránka a veľké množstvo odborných termínov, ktoré ma mohli pohltiť a ktoré by mi zabránili, aby som si knihu užila tak, ako sa patrí. Marťan je bratova kniha a ja netuším, prečo som ju zobrala do rúk - asi v tom bola zvedavosť a to, ako desivo na mňa pôsobil astronaut na obálke. Keď som však začala Marťana čítať, vedela som, ako veľmi som sa mýlila a zase ma ovládli predsudky. A teraz by som už konečne mala prejsť od sebaľútosti k tomu, prečo sa mi dopekla táto kniha tak hrozne páčila a prečo mám teraz chuť zahrabať sa do kníh o astronómií a do náčrtov vesmírnych lodí. Viete, ako by som odpovedala, keby sa ma teraz niekto spýtal, čím chcem byť v budúcnosti? Astronautom dočerta!

Tri postavy kráčali na východ. V neforemných skafandroch vyzerali všetky rovnako. Jediným rozdielom bolo to, že Vogel mal na pleci vlajku Európskej únie a Lewisová s Martinezom americkú.
Temnota na východe sa dvíhala a krútila v lúčoch vychádzajúceho slnka.

Hlavnou postavou knihy je Mark Watney, botanik a astronaut. Každý astronaut v tíme ma totiž aj nejaké iné zameranie, ktoré pomôže pri skúmaní povrchu Marsu. Mark sa teda s ďalšími piatimi ľuďmi vydáva na ohromne dlhú cestu na opustenú planétu, pričom ich misia nesie meno Ares 3. Je jasné, že keď sa nevrátia domov, už nezožnú takú slávu, ako ich predchodcovia - predsa len, už to nebude také obrovské „wow“. Ľudia si už zvykli na myšlienku - „čo by kameňom dohodil“, pokiaľ ide o Mars. Tak teda keď po celej tej dlhej ceste doletia na červenú planétu a začnú so svojim výskumom, musí sa niečo pokaziť - prihnala sa búrka, ktorá ich všetkých mohla zabiť. Mark pri nej takmer zahynul, čo si myslela aj jeho posádka, keď ho tam nechala. Počkať, nechala? Presne tak. Keby sa takáto situácia stala mne, tiež by mi z úst vyšli Markove slová, ktoré nebudem parafrázovať - „som v riti“.

Je to čudesný pocit. Nech idem kamkoľvek, všade som prvý. Vystúpim z rovera? Prvý človek, čo tam kedy bol! Vyleziem na kopec! Prvovýstup! Kopnem do kameňa? Ten kameň sa nepohol už milióny rokov!

Marka som si hneď obľúbila. Bol skvelý a aj keď bol očividne na Marse sám, humor mu neodchádzal. Fúú, viete si predstaviť, že by ste na Zemi ostali sami? Žiadni ľudia. Len vy. A teraz si predstavte, že ste sami na Marse a ľudia sú od vás tak ďaleko. Presnejšie, podľa starej dobrej wikipédie - od 55 do 400 miliónov kilometrov. A teraz si úprimne položme otázku - kto z nás by nebol úplne pototo? Mark nestrácal nádej. Keby som sa v jeho situácií ocitla ja (* klop, klop, klop - dúfam, že sa neocitnem), asi by som skolabovala od strachu. Možno aj niečo horšie. Poznám sa predsa a z toho, koľko mám poznatkov z bioly a chémie, či fyziky, asi by som rýchlo otrčila kopytá. No keď tak premýšľam, NASA by nikdy do vesmíru neposlala nevzdelanca, ako som ja. To bol však len príklad. Asi by som mala podstúpiť nejaký základný kurz prežitia v divočine alebo nejaký pioniersky kurz - veď si neviem ani rozložiť oheň! Počkať... to by mi tiež nepomohlo.


Mark nestrácal chladnú hlavu a zo smrti si strieľal, aj keď zomrieť nechcel. Možno to bol len jeho spôsob vyrovnávania sa so situáciou - teraz premýšľam, že ak by mi to nevyšlo s mojou kariérou astronauta, mohla by som robiť astronautom aspoň psychologičku. Ale späť k téme. Polka knihy bola písaná denníkovými záznamami - presnejšie, tie Markove časti. Preto ma trochu prekvapilo, keď 6. kapitola bola zrazu skok a naskytol sa mi aj pohľad niekoho iného. Dám veľké plus dialógom. Ešte nikdy som v žiadnej knihe nevidela také prirodzené dialógy. Dávam dôraz na slovo prirodzené. Častokrát sa stáva, že v rôznych iných knihách, ktoré sa snažia znieť akokoľvek reálne, nájdem dialógy, ktoré sú vyumelkované a s takými slovami a konštrukciou viet, ktorú by zvládli jedine postavy zo Shakespearových diel.

[08:31] JPL: Mimochodom sonda, ktorú vám posielame, sa volá Iris. Dostala meno po gréckej bohyni, ktorá putovala nebesami rýchlosťou vetra. Je aj bohyňou dúhy.
[08:47] WATNEY: Príde ma zachrániť teplošská sonda. Chápem.
Všetko, čo by bolo pre nás laikov nepochopiteľné, bolo vysvetlené - napríklad ako pracuje oxygenátor a mnoho iných vecí, čiže sa to čítalo ľahšie. Vysvetľovanie neznelo tak, akoby sa nám snažil autor vysmiať do ksichtu a povedať, že sme na jeho knihu príliš blbí. Vysvetľovanie základných technických vecí bolo také prirodzené a znelo to tam správne. Takýto typ kníh sa mi páči aj z toho dôvodu, že autor si musí dať poriadne záležať. Musí premýšľať a sám musí mať v hlave veľké množstvo poznatkov. Možno to na mňa po čase začalo pôsobiť tak, že sa mi skoro pri Markovom vysvetľovaní jednotlivých funkcii techniky alebo pri vysvetľovaní základných chemických reakcií odparil mozog. Keďže ja už na škole chémiu, fyziku ani biológiu nemám, ťažko som pri Markových prednáškach dávala pozor. Ani som nevedela pri tom množstve informácií povedať, či dávajú nejaký zmysel alebo logiku, možno to bol aj autorov zámer - odviesť našu pozornosť od detailov, ktoré až tak dobre nedoladil.

Ak to mám zhrnúť, tak je kniha dynamická. Vždy sa niečo deje. Neskutočne sa mi páčilo sledovať Markov život tam na Marse. Autor sa tiež vie pohrávať s emóciami. Celý čas akoby som cítila nejakú úzkosť alebo ako to nazvať. Veď viete, predstava, že ostanete zaseknutí na prašivej červenej planéte niekoľko miliónov kilometrov od domova a sám... to by desilo každého človeka. Je to v nás, ako základný ľudský strach.

Koniec kecov. Dúfam, že som vás motivovala tou správnou cestou. Marťan sa určite zaradí na vysokú priečku v mojom hodnotení najlepšej knihy roka 2014.



- V recenzii boli použité ukážky z knihy.
- Navštívte: autorov web 

9 komentárov :

  1. Krásna recenzia! Vážne si ma namotivovala na kúpu tejto knihy! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem kráásne :3 ^_^ Určite ju skús, mňa veľmi prekvapila a veľmi sa mi páčila :D

      Odstrániť
  2. Mňa zaujal od samého začiatku, ale proste... nie je čas. :D Možno keby aj mňa vystrelili na Mars by som si tam našla čas na prečítanie tejto knihy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ak ťa môžem poprosiť, nájdi si čas..naozaj :D Oplatí sa to, cez Vianoce alebo kedy...bola to svetová kniha :3

      Odstrániť
  3. Skvělá a užitečná recenze! :) Marťana bych si moc chtěla přečíst, knížka mě zaujala :) A teď se dostala i mezi top 10 sci-fi knih za rok 2014 podle hodnocení na Goodreads :) Takže to vypadá na skvělou knížku :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem kráásne, naozaj :3 Je to fakt super kniha a ešte keď ťa ňou sprevádza taká hlavná postava ako Mark Watney, tak to je radosť čítať :D :3

      Odstrániť
  4. Marťan je jedna z mojich TOPiek 2014, úžasná kniha a skvelá recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne, aj u mňa je to topka, ale asi tá najväčšia :D

      Odstrániť
  5. Ahoj zatagovala som ťa do liebster award tagu!
    http://bookareourlife.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top