2. októbra 2014

Proroctvo │Kde si?




Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu YOLi.



„Čo je, Beth? Mám niečo na tvári?“
„Šušeň,“ odvetila Kim s kamennou tvárou a prstom mi ukázala na nos.
„Naozaj tam mám sopeľ?“ Ruka mi vyletela k nosu, rýchlo som si ho zakryla.
„Nie.“

BUM! Po vydaní Prozreteľnosti sa po internete šírilo kritizovanie ako mor. Kniha má podobné prvky ako mnoho iných, ktoré som už čítala. Američania niektoré knihy vydávajú len preto, aby vydávali. Prozreteľnosť sa tiež radila medzi túto kategóriu kníh. Nebola zlá, no nebola ani perfektná. Veď to poznáte, niečo sa vám z knihy páči a niečo zase nie, toto mohla napísať tak a toto zase inak, ale v podstate sa vám to číta dobre, lebo Jaime má úžasný štýl, ktorý vie upútať. Čo sa týka Prozreteľnosti, autorka nám dej načrtla, no nevenovala sa mu toľko, ako to urobila v Proroctve. A tam už sa jej nápady len tak sypali.

Prozreteľnosť sa venovala Nine a Jaredovi a ich vzťahu, čo bolo niekedy dosť neznesiteľné, lebo nový trend v young adult literatúre hovorí, že to treba preháňať až natoľko, aby som mala chuť knihu zatvoriť a nechať ju ležať niekde ďaleko, kde vám na ňu ani nepadne pohľad. Proroctvo nám predostrelo dej a viac z námetu, ktorý sa autorka rozhodla použiť. Proroctvo je ako kniha o dosť tenšia oproti prvej časti a čítanie mi vďaka pútavému rozprávaniu ubehlo rýchlejšie. Som rada, že sa Jaime odpútala od toho, aby do každej kapitoly vtesnala čo najviac romantiky a nezaradila sa tak do tej skupiny autoriek, ktoré romantiku vážia po tónach. Znížila to na minimum a viac sa zamerala na akciu a na to, aby rozšírila napätie a zvedavosť čitateľa a za to má veľké plus.

Keď som vyšla zo šatníka, Claire sa rozžiarila.
„Mám čižmičky, ktoré by ti dokonale ladili.“
Jej náhla veselosť ma dráždila. „Nemôžem si vziať vysoké opätky, keď ideme vraždiť.“

Dej napredoval a to veľkým tempom. To, čo sa zmeškalo v Prozreteľnosti sa vyplnilo v Proroctve a neostali tak žiadne hluché miesta. Autorka nás navnadila na poslednú knihu, ktorá dúfam, že bude ešte lepšia a že nám donesie poriadny koniec, ktorý síce určite nebude nejako veľmi epicky a dramaticky, ale dúfam, že to bude stáť za to, pretože to, čo nám Jaime predostrela... do toho sa treba len s chuťou zahryznúť.

Škoda však, že Jaime sa zo začiatku akosi veľmi ponáhľala a tak po uplynutí šesťdesiatich strán prešiel celý jeden rok a neskôr sa tam už riešili veci typu „hollywoodsky šťastný život navždy“. Postavy boli uponáhľané, ale autorka niektoré charaktery aspoň rozvinula a preto som si niektoré postavy obľúbila viac ako v Prozreteľnosti, pretože keď porovnám tieto dve knihy, vidím obrovský skok a to k dobrému. Hlavná postava Nina sa mi nezdala taká neznesiteľná, jej myšlienky boli usporiadanejšie a nepripadala mi ako hlúpa stredoškoláčka. Jej život je stále celkom naruby, ale veľmi rýchlo sa adaptuje do prostredia, v ktorom musí žiť a s ktorým sa musí vysporiadať. Napriek tomu, že som si niektoré postavy obľúbila, nenašla som žiadnu, ku ktorej by som cítila zášť a to mi proste chýbalo, pretože to sa nájde v každej takejto knihe. Potrebujete nejakú postavu, na ktorú zvaľujete všetku vinu a všetko zlé, čo sa udialo kladným postavám. Záporné proste nenávidíte už len z princípu. Možno to bola chyba toho, že so zápornými postavami sme sa nestretli často. 
„Spal si?“ opýtala som sa Bexa, ktorý sa vlnil do rytmu hudby, čo mu znela v hlave.
„Jasné. Bol som pripravený na tvoj nočný psychotický záchvat, o ktorom Jared stále hovorí, ale sklamala si ma.“
Konfrontáciu sme videli len v malom množstve a to na konci knihy a ubehlo to veľmi rýchlo, autorka sa jej nevenovala pozornosť a to bola škoda, pretože sme nemohli spoznať aj tie záporné postavy a vytvoriť si o nich nejaký názor - povedali toho málo, správali sa tak, akoby ich čakala nejaká veľmi dôležitá schôdzka a preto sa ponáhľali a všetko urýchľovali, medzi kladnými a zápornými postavami nebol žiaden zmysluplný dialóg a mnoho ďalšieho.

Dosť ma tiež mýlilo to, že niektoré mená ostali klasické americké a iné sa prekladali a poslovenčovali. Niežeby to bol nejaký veľký problém, ale skôr by som to urobila buď tak, alebo tak, pretože potom je to hrozne zvláštne a veľmi sa to tam nehodí.
Prozreteľnosť a Proroctvo sa radia medzi knihy, ktoré ostanú mojimi srdcovkami, pretože ich čítanie nie je náročné a patria medzi knihy, ktoré sú „dobré na upršanú nedeľu spolu so šálkou čaju“. Možno tak trochu patria medzi  moje „guilty pleasures“, no nevadí mi to. Táto séria sa mi zatiaľ páči a neskutočne sa teším na posledný diel.


- V recenzii boli použité ukážky z knihy.
- Navštívte: autorkin web │ autorkin twitter

2 komentáre :

  1. Momentálne Proroctvo čítam a súhlasím s tebou! :) V Proroctve sa príbehu venovala oveľa viac a oveľa pútavejšie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne a práve to sa mi na rozdiel od Prozreteľnosti tak veľmi páčilo :)

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top