30. januára 2014

Dve dievčatká v belasom │Kiežby...


• Informácie o knihe •

Autor: Mary Higgins Clark
Slovenský názov: Dve dievčatká v belasom
Originálny názov: Two Little Girls in Blue
Slovenské vydanie: Tatran, 2008, 320 strán, pevná väzba s prebalom
Žáner: krimi, thriller














OBÁLKA
Jednoduchá a pekná. Hlavne kvôli nej a kvôli názvu som si knihu v knižnici všimla. Páči sa mi aj originálna obálka, pretože fotka dievčat pri narodeninovej torte je akoby priamo ukázaná scéna z knihy. No aj naša je pekná, tá tiež navráva niečo z deja.
V piatok ráno bol únos dvojičiek Frawleyovcov ústrednou správou všetkých novín vychádzajúcich na Východnom pobreží a popoludní sa už stal celoštátnou záležitosťou. Narodeninová fotografia krásnych trojročných dievčatiek s anjelskými tváričkami a dlhými plavými vlasmi, oblečených do slávnostných belasých šatočiek, sa zjavila vo vysielaní všetkých spravodajských televízií a prevzali ju všetky noviny v krajine.

Keď som dočítala túto knihu, povedala som si, že sa cítim ako doktorka Sylvia Harrisová. Identické dvojčatá ma vždy nejakým spôsobom zaujímali, zopár ich poznám osobne a nikdy som nemala problém opýtať sa, či medzi nimi funguje to, čo sa o dvojčatách povráva. Je to jednoducho úžasné, keď vidíte dve osoby, ktoré sa na seba tak veľmi podobajú až by ste si uvedomili, že nič rozdielne okrem povahy nenájdete.

Keď som si v knižnici pri polici čítala anotáciu, ktorá bola vzadu na obálke, kniha ma zaujala aj námetom únosu. Situácia, ktorá sa v reálnom živote stáva čoraz častejšie. A ja som bola neskutočne zvedavá na to, ako si s tým autorka poradí a čo nové mi prinesie. Detektívky sú žáner, ktorému sa síce nevyhýbam, ale ani ho veľmi nevyhľadávam. No knihu som tam len tak nemohla nechať a tak putovala domov so mnou.

Začiatok príbehu nás vhadzuje priamo do deja, kde sa hneď od začiatku niečo deje a potom tu nastane kolobeh, z ktorého na pár hodín nemôžete vyskočiť. Celá kniha sa točila okolo únosu detí a okolo vyšetrovania. Nemyslela som si, že niekedy budem čítať dopletenejšiu knihu, samozrejme v dobrom slova zmysle. Vyšetrovanie a výpovede ľudí boli vzájomne prepletené a zavadzajúce a veľa vecí spolu súviselo.

Kapitoly boli veľmi krátke, preto sa to čítalo lepšie a rýchlejšie a myslím, že ich hlavná úloha bola tá, aby nás nimi autorka mohla zmiasť a aby nám nedala čas na premýšľania až kým neprídeme k rozuzleniu príbehu. Každá kapitola bola rozprávaná inými osobami, striedali sa tak rodičia Frawleyovci, únoscovia s dievčatami, agenti FBI a ľudia, ktorí vypovedali.

Keď som sa pomaly do knihy začítala, stále mi liezlo po rozume, že na detektívku je námet s únosom detí a požiadaním o výkupné trochu klišé. No kniha bola viac ako len o tomto a to ma priviedlo neskôr na úplne iný názor. Veľká časť knihy sa zaoberala hlavne FBI a vyšetrovaním, rôznymi postupmi a ich prácou, čo bolo zaujímavé čítať.

"Našu webovú stránku zaplavili odkazy od divákov, ktorí sa modlia, aby sa dve malé dievčatká v belasom už čoskoro ocitli v rukách svojich rodičov, ktorým ich únos zlomil srdcia.Angie sa zasmiala. "To vieš, chlapče," povedala a zaškľabila sa na moderátora, ktorý sa tváril náramne vážne.

POSTAVY

Postavy v tejto knihe boli skôr typizované - starostlivá matka, milujúci otec, žiarlivý brat či nápomocná doktorka. V takýchto knihách nejde podľa mňa veľmi o zblíženie sa s postavami. Samozrejme, že si ich
človek obľúbi kvôli ich konaniu, no kniha a autor sa hlavne zameriava na dej - zápletka, vyvrcholenie, rozuzlenie.
Ak sa však na postavy pozriem zblízka, v niektorých scénach sa mi zdalo, že niektoré vety „dospelákov“ boli na ich vek a postavenie príliš naivné a detinské. Na druhej strany dvojičky Kelly a Kathy na to, že mali tri roky, hovorili niekedy priveľa a priveľmi dospelo, čo sa mi vzhľadom k tomu veku vôbec nehodilo.

Tiež by som asi dala do takejto knihy (aj napriek počtu strán) menej postáv. Tým, že sa každou kapitolou striedali ich pohľady, bolo to veľmi mätúce a ťažko sa zapamätali všetky mená a ich postavenie v príbehu.
Keď sa vrátime späť k dvojičkám, je škoda, že sme sa v podstate nič nové a zaujímavé o nich nedozvedeli. Písali sa tam vecí, ktoré dobre poznáme - že identické dvojčatá si vedia navzájom vymieňať telepatické odkazy, vedia sa rozprávať svojou vlastnou „rečou dvojičiek“ a že môžu zdieľať rovnakú bolesť a keď sa niečo stane jednej, druhá to cíti tiež. Možno si Clark mohla vymyslieť niečo viac, keď už do príbehu zasadila doktorku Sylviu Harrisovú, ktorá sa na identické dvojičky špecializovala a skúmala ich.

Clinta zrazu pochytila panika. Zapol motor a pridal plyn."Spomaľ hlupák," zvreskla Angie a v hlase sa jej už neozývalo nijaké bublanie. "Odvez svoju rodinku pekne-krásne domov."Len čo znova zabočil na diaľnicu, Angie sa zasa dala do spevu. Tentoraz spieala tlmeným hlasom."Boli to dve sestričky... nakoniec je sama každá z nich."


ZÁVER?
Kniha sa mi páčila, jej dej ma neskutočne zaujal a to ako to všetko skončilo - a celé to rozuzlenie - sa mi páčilo. Myslím, že detektívky musím zaradiť do svojho zoznamu kníh, ktoré chcem čítať, pretože táto kniha bola veľmi dobrá voľba. Štýl Mary Clarkovej sa mi páčil a určite sa poobzerám po ďalších jej knihách.

Na koniec tejto recenzie pripíšem už len pár slov, s ktorými súhlasím a ktoré vyslovil Walter Carlson, agent FBI a jeden z vyšetrovateľov prípadu únosu dvojičiek:

Kiežby tak bolo vždy. Kiežby sa nám podarilo dostať domov všetky deti, ktoré unesú. Kiežby sme vedeli zbaviť svet všetkých dravcov. 



ZDROJ: obálka - slovtatran.sk │ obrázky - weheartit.com 

2 komentáre :

  1. Už delší dobu váhám nad pořízením této knihy, no možná už váhat nebudu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nerada doporučujem knihy, pretože každý má iný vkus, no túto odporúčam :D

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top