22. októbra 2013

Zlatý kompas │Nové dobrodružstvo sa začína...


• Informácie o knihe •

Autor: Philip Pullman
Slovenský názov: Zlatý kompas
Originálny názov: The Golden Compass
Séria: Jeho temné hmoty / His Dark Materials
Slovenské vydanie: Ikar, 2003, 312 strán, pevná väzba
Žáner: fantasy, detská literatúra, dobrodružstvo


Lyra zastala pri magnifikusovej stoličke a slabo cinkla nechtom o najväčší pohár. Celou jedálňou zaznel jasný zvuk. "Ty to vôbec neberieš vážne," zašepkal démon. "Správaj sa slušne."

Nie je to skvelý pocit, keď sa na chvíľu vrátite do detstva, keď sa o nič nestaráte, netrápi vás budúcnosť a nemusíte nad ničím premýšľať? Skoro všetci už takýto pocit stratili, keď dospejete, máte viac problémov, viac starostí a tak ďalej.
Pullmanová séria ku mne dorazila neskoro, no keď som čítala jeho knihy, vrátilo sa ku mne celé detstvo. Zase som to bola ja. Malé dievčatko, ktoré sa skrýva s knižkou v kúte izby a modlí sa, aby jej mama neprišla vypnúť svetlo a poslať ju do postele. S každou začatou kapitolou som si hovorila, že je to už posledná, no Lyra, Pan či Roger ma nespustili. Držali ma dlho do noci, kým som knihy neprečítala.

Pullman nám toho vo svojej série Jeho temné hmoty doniesol fakt mnoho. V prvom rade to bol nový očarujúci svet, ktorý bol niečím podobný tomu nášmu, hlavne Oxfordom, v ktorom sa odohrávala časť príbehu. Príbeh bol hlavne o severe. O úžasných a magických krajinách ako Svalbard, kde žijú obrovské ľadové medvede alebo napríklad Bolvangar (polia zla). Autor opísal sever úžasne, dobrodružne a so všetkou gráciou. Urobil tak z ľadovcov a snehu niečo príťažlivé, niečo, čo zaujme. Premýšľala som, že dokonca starý názov Northern Lights (Svetlá severu) by sa možno pre prvú knihu alebo dokonca pre celú sériu hodil viac.


No aj tak prikryla zuniaci krištáľový pohár dlaňou. Pantalaimon letel dopredu a prešmykol sa cez odchýlené dvere do salónika na druhom konci stupienka. Po chvíli odtiaľ zase vyletel."Nikto tam nie je," zašepkal. "Ale musíme sa ponáhľať."

 Niekoho možno až tak nezaujme nápad s hlavnou dievčenskou postavou, ktorá má jedenásť a osud jej nadelil na plecia priveľa. Je to už ostrieľané a v rôznych knihách využité. No každý nápad však potrebuje dobrú ruku, ktorá ho opracuje. V tomto prípade Pullman využil všetko, čo vedel, aby vytvoril Lyru, ktorá nás sprevádzala z pohľadu tretej osoby. Nie je to len obyčajné dospievajúce dievča, jej pohľad na vec bol zaujímavý a vtipný, jej svet bol niečím zvláštny, predsa len vyrastala bez rodičov na univerzite medzi starými magistrami. 

Videla som v nej skvelú osobu, ktorá ma vedela svojími činmi rozosmiať. Ku príkladu tu máme krátku citáciu z knihy: „... s partiou uličníkov a podávali si ukradnutú cigaretu a vyzývavo vyfukovali dym,...“ A tu som si tak povedala, že jedenásť ročná Lyra fajčila ešte pred tým, než to začalo byť aj medzi deťmi v skutočnosti „kúúl“. To sa mi na Pullmanovi tak páči. Vezme všeobecne platné morálne normy a urobí z nich rešeto.

Pullman vo svojej knihe stavil skôr na ľudí so silným charakterom, temperamentom a hrdosťou. Ako som už spomínala, naše svety sa podobajú, no v Lyrinom má každý človek svojho démona (zvieraciu časť svojho ja). Veľkým kladom bolo, že pri každom novom stretnutí alebo opísaní osoby sa opísal aj jej démon, ktorý ukazoval povahu človeka a jeho nálady. Zajac ukazoval, že človek je neposedný a nikdy sa nezdrží na jednom mieste, no dokáže byť oddaný a verný. Gepard ukazoval silu, sebavedomie a autoritu, no na druhej strane aj agresiu či brutalitu. Tak ste si mohli postavy hneď zaradiť do niekoľkých kategórii. 

Sadla si do jedného zo zelených kožených kresiel. Bolo také hlboké, až v ňom skoro ležala, ale vystrela sa, skrčila nohy pod seba a prezerala si portréty na stenách. Asi ďalší starí magistri - v talároch, s bradami a zamračení hľadeli zo svojich pláten a mlčky ju odsudzovali.

 
Milujem nové svety, mám rada, keď sme o nich dobré informovaný, no zdalo sa mi, že Pullman to možno len trošku prehnal. Táto kniha je hlavne pre deti a mladšiu vekovú kategóriu a tak zaoberať sa fyzikou a elementárnymi časticami asi nebola najšťastnejšia téma, pretože sa nad ňou treba zamyslieť a niekedy si spájať súvislosti, nestačí len čítať. Zdalo sa mi, že naraz vybalil toľko informácii, ktoré sme ani nestihli vstrebať a potom sa okolo nich točil celý príbeh.

Literatúra, kde sa preberá náboženstvo je vždy ťažký oriešok pre obe strany. Úprimne obdivujem Pullmana za to, ako sa k tejto téme postavil a že mal vôbec odvahu tak otvorene prejavovať ateizmus a voľnomyšlienkárstvo vo svojich knihách. Bolo to iné a bolo to fajn.

Určite by som raz chcela mať Zlatý kompas aj na svojej poličke. Je to skvelá kniha, ku ktorej sa rada vraciam a je to asi prvá kniha, ktorú niekomu odporúčam.



ZDROJ: obálka - bux.sk │ obrázky - weheartit.com 

5 komentárov :

  1. Celú sériu úplne zbožňujem. Jednotka mi pripadá ešte len ako taký slabší rozbeh, ale potom to už išlo. Posledný diel som čítala celú noc a skončila som o piatej ráno. Ani neviem, ako som dočítala posledné vety, tak som na tom revala.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zlatý kompas si chci taky přečíst :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Miluju, miluju, miluju. Poprvé se ke mě kníka dostala víc jak před deseti roky, ještě v prvním českém vydání s nádhernou obálkou a s názvem Světla severa, který se mi líbí mnohem víc, než Zlatý kompas. Ale prostě... ach, tohle je moje srdcovka, takovej můj Harry Potter :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja budem asi jediná, ktorej sa táto séria nepáčila. Čítala som ju ako mladšia a už si ani nepamätám úplne presne o čom to bolo, ale viem, že koniec poslednej časti ma tak rozplakal, že som na všetky tri diely úplne zanevrela.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten koniec bol strašný, vôbec som to nečakala a chvíľu som na spisovateľa nadávala, ale aj tak... Jeho temné hmoty sú mojou srdcovkou :D

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top