11. septembra 2013

Pamäti gejše │Emocionálny príbeh...


• Informácie o knihe •

Autor: Arthur Golden
Slovenský názov: Pamäti gejše
Originálny názov: Memoirs of a Geisha
Slovenské vydanie: Ikar, 2012, 431 strán, pevná väzba s prebalom
Žáner: historická fikcia, romanca, adult fiction














"Dávaj si veľký pozor, aby si nestúpila niekomu na topánky, keď lezieš hore," upozornila ma Dyňa, hoci ich tam bolo iba niekoľko párov. "Ak na ne stúpiš a niektoré dievča ťa uvidí, vyhreší ťa, až sa ti na ušiach urobia pľuzgiere."

Pamäti Gejše sú skvelou americkou knihou, ktorá pre nezasvätených plní funkciu úvodu do východného
 sveta, do sveta gejší a ich života. Ku mne sa táto kniha dostala vďaka mojej sesternici, inak by som ani netušila, že vôbec existuje. Tento námet poznám len vo filmovom priemysle a meno Arthur Golden mi vonkoncom nebolo známe. Iná kultúra a iné zvyklosti ma však priťahujú a preto som si povedala: „Prečo nie?“ Nedávala som knihe nejaké väčšie šance, pretože predsa len, je to japonská kultúra z pohľadu amerického obyvateľa. Nakoniec som narazila na informáciu, že spisovateľ študoval dejiny umenia so špecializáciou na samotné Japonsko a taktiež si fakty overil u jednej z gionských gejší a to už pôsobilo lepšie. Autor ma prekvapil tým, ako si dokázal poradiť s príbehom z pohľadu ženy, veľmi dôveryhodne napísal mnohé vecí, s ktorými by mali iní problémy. 
Ani poriadne neviem, ako mi tých 431 strán ubehlo.  Keď som túto knihu začala čítať, mala som pocit, akoby som čítala spoveď skutočného človeka, pretože spôsob, akým hlavná predstaviteľka Čijo „rozprávala“ svoj príbeh bol neuveriteľný. Udalosti, ktoré sa odohrávali boli niekedy podané veľmi zábavnou formou rovnako ako Čijine úvahy. Svoje silné emócie (sklamanie, bolesť, radosť... ) nám podala na zlatej tácni a tým nám ukázala, že nie každá gejša bola spokojná so svojím životom. Tak sme s ňou väčšinu času prežívali naozaj hlboko. Toto pokladám za veľký klad knihy.

"Sajuri, ideme ťa len trocha porezať," pokračovala Mameha. "Len troška, aby si mohla ísť do nemocnice a zoznámiť sa s istým doktorom. Vieš, ten muž, čo som ti spomínala. Je to doktor."
"Nemôžem len predstierať, že ma bolí brucho?"

Menšie problémy mi robila dejová stránka tohto diela. Mala som pocit, že kniha je založená na životopisných údajoch, ktoré sú obalené do rozprávania bez väčšej zápletky, ale to beriem, keďže je to historická fikcia
(romanca). Veľká časť knihy sa venovala hlavne oboznámeniu so životom gejší. Čitateľ sa dozvie veľa nového, tajomstvá gejší často prekvapia, no sú písané do detailov, pričom získame veľký náhľad. Určite každého zaujmú opisy rituálov a tradícií gejší a celkovo ich kultúra.
Mnohým čitateľom sa nepozdávala Čijina „láska“ k predsedovi firmy Iwamura Electric kvôli dosť veľkému vekovému rozdielu (keď sa s ním Čijo stretla prvý krát, predseda mal štyridsať a ona osem). Musím podotknúť, že som nad týmto dosť dlho premýšľala až som dospela k názoru, že Čijo k nemu cítila hlboký obdiv, stretnutie s ním ju veľmi poznačilo a ona si tak veľa vecí uvedomila. Istým spôsobom to bolo... milé, ak je to to správne slovo.


"Počuj, Sajuri, čo si si myslela - aký je život gejše? Gejšami sa nestávame preto, aby sme našli v živote uspokojenie. Gejšami sa stávame preto, lebo nemáme na výber."

Veľkou a svetlou stránkou boli vzťahy medzi hrdinkami Čijo (neskôr Sajuri) a Hacumomo. Istým spôsobom si boli veľmi podobné a to tým, že obe si išli za tým, čo chceli. Čijo išla za pocitom šťastia a Hacumomo za obrovskou mocou, ktorú jej ponúkala úloha Gejše a popritom ani jedna z nich neváhala a nepremýšľala nad dôsledkom ich činov. Obe boli veľmi silné ženy. Obe niečo chceli a obe si za tým išli odlišnými spôsobmi – intrigami, klamstvami, prefíkanými plánmi... .
Zaujímavosťou je, že skutočnej gejši – Minako Iwasakiovej – sa pravdepodobne nepáčilo, ako Arthur Golden naložil s informáciami, ktoré mu v jeho prieskume poskytla a tak o niečo neskôr vydala vlastnú knihu – Geisha of Gion. Nemám o knihe množstvo informácií, no môžeme len dúfať, že dielo nie je veľmi cenzurované a že sa tam fakty z jej života nachádzajú v pravej podobe.

ZDROJ: obálka - bux.sk │obrázky - weheartit.com 

2 komentáre :

  1. Já jsem teda film taky viděla.. líbil se mi. Ale ke knize jsem se ještě nedostala.. četla jsem z tohoto obobí nějakou literaturu do školy a moc se mi to nelíbilo teda.. jak holkám lámaly nohy, aby měly co nejmenší velikost bot.. brr.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som najprv videla film a až potom som sa rozhodla požičať si knihu, ktorá ma úplne dostala. Autorovi sa naozaj skvelo podarilo podať príbeh z podhľadu ženy, no mne neprekážali historické údaje. Naopak, takéto historicko fikčný miš-maš mám rada. :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár :)

Back to Top